20. kapitola
1Lenže kňaz Pášur, syn Imerov – bol dozorca, hodnostár v dome Pánovom –, počul, keď Jeremiáš ohlasoval toto proroctvo. 2Vtedy dal Pášur proroka Jeremiáša zbičovať a dal ho vložiť do klady, ktorá bola vedľa Hornej, Benjamínovej brány, pri Pánovom chráme. 3Nasledujúce ráno však Pášur Jeremiáša z klady vypustil. A Jeremiáš mu povedal: „Pán ťa nebude volať Pášur, ale ‚Hrôza zôkol-vôkol‘. 4Lebo toto hovorí Pán: Veru, urobím ťa hrôzou tebe samému a všetkým tvojim priateľom. Padnú pod mečom svojich nepriateľov a tvoje oči budú hľadieť na to. Celého Júdu však vydám do rúk babylonského kráľa, presídli ich do Babylonu a pobije ich mečom. 5A vydám všetok majetok tohto mesta, všetok jeho zisk i všetky jeho cennosti; aj všetky poklady judských kráľov vydám do rúk ich nepriateľov, vyplienia ich, vezmú a odnesú do Babylonu. 6A ty, Pášur, aj všetci obyvatelia tvojho domu pôjdete do zajatia. Do Bábelu pôjdeš, tam zomrieš a tam ťa pochovajú, teba i všetkých tvojich priateľov, ktorým si falošne prorokoval.“TRPKÁ PONOSA PROROKA
7Zvádzal si ma, Pane, nuž dal somsa zviesť, uchopil si ma a premohol.Som na posmech celý deň,každý sa mi posmieva.8Kedykoľvek hovorím, len kričím:„Násilie a lúpež!“ volám.Veď Pánovo slovo mi slúžina hanbu a výsmech celý deň!9I myslel som: „Nespomeniem sinaň a nebudem viac hovoriť v jehomene,“ ale v srdci mi bol sťahoriaci oheň, zovretý v mojichkostiach; namáhal som sa,aby som to vydržal,no nevládal som.10Veď počúvam potupy mnohých(hrôza zôkol-vôkol):„Udávajte, nech ho oznámime!“Aj každý, kto mi bol priateľom,striehne na môj pád:„Hádam sa dá zviesť,premôžeme hoa vypomstíme sa na ňom!“11Ale Pán je so mnou ako mocnýhrdina, nuž moji prenasledovateliasa potknú a nič nezmôžu,zahanbia sa veľmi, že nič nedosiahli,hanbou večnou, nezabudnuteľnou.12Pane zástupov,čo skúmaš spravodlivého,čo prezrieš myseľ a srdce,nechže vidím na nich tvoju pomstu,veď som tebe zveril svoj spor.13Spievajte Pánovi, oslavujte Pána,veď život bedára vytrholz ruky zločincov!PROROK ZLOREČÍ SVOJMU OSUDU
14Prekliaty deň, v ktorý som sanarodil! Deň, v ktorý ma porodilamatka, nech nie je požehnaný!15Prekliaty muž, ktorý oznámilmôjmu otcovi:„Dieťa sa ti narodilo, chlapček!“a naplnil ho radosťou.16Nech je muž ten ako mestá,ktoré rozvrátil Pán bez milosti.Za rána nech počuje krika lomoz v poludňajšom čase!17Pretože ma neusmrtil v lone,aby mi bola matka hrobom,jej život večne ťarchavý.18Prečože som vyšiel z lonavidieť bolesť a utrpenie,aby sa v hanbe míňali moje dni?