6. kapitola
VÝSTRAHA JERUZALEMU NEPRIATEĽ SA BLÍŽI
1Utečte, synovia Benjamínovi,z Jeruzalema preč! V Tekue trúbtena trúbe, nad Bet-Keremomzdvihnite zástavu!Lebo od severu hrozí nešťastiea veľké pustošenie.2Krásnu a rozmaznanúdcéru Siona zničím.3Prídu k nej pastieri so svojímstádom, postavia vôkol nej stanya každý vypasie svoj úsek.4„Chystajte proti nej boj!Hor’ sa, tiahnime cez poludnie!Beda nám, veď skláňa sa deňa večerné tiene sa predlžujú!5Hor’ sa, tiahnime v nocia spustošme jej paláce!“6Lebo takto vraví Pán zástupov:„Vytínajte stromy,stavajte násyp proti Jeruzalemu.Je mestom navštívenia:je v ňom samé násilie.7Ako zo studne vyviera voda,tak z neho vyviera zloba,násilie a útlak počuť v ňom,pred tvárou mám stále rany a jazvy.8Prijmiže výstrahu, Jeruzalem,by sa mi od teba neodtrhla duša,aby som z teba neurobil púšť,neobývanú krajinu.“NEKAJÚCNOSŤ
9Toto hovorí Pán zástupov:„Dôkladne pooberajú hrozno,zvyšky Izraela.Prilož ruku ako vinohradníkna jeho vinič!“10Proti komuže mám hovoriťa svedčiť, aby počuli?Ucho, hľa, majú neobrezané,nemôžu počuť, Pánovo slovo,hľa, je im na posmech,nemajú v ňom záľubu.11Plný som Pánovho hnevu,zunovalo sa mi zdržovať ho.„Vylejem ho na deti na uliciaj na hlúčok mladíkov.Áno, i muža chytia so ženou,starca s tým, čo doplnil vek.12Ich domy prejdú na cudzích,polia a ženy podobne,pretože vystriem rukuproti obyvateľom krajiny,“hovorí Pán.13Veď od najmenšieho po najväčšiehovšetci sú ziskuchtivci;od prorokov až po kňazovvšetci páchajú podvod.14Liečia ranu dcéry môjho ľuduľahkovážne. Vravia:„Pokoj, pokoj!“ Ale pokoja niet!15Budú zahanbení,veď pášu ohavnosť,ale hanbiť sa nehanbia,ani červenať sa nevedia.„Preto padnú s tými,čo budú padať, klesnú,až ich navštívim,“ hovorí Pán.ZATVRDNUTÝ ODBOJ ĽUDU
16Toto hovorí Pán:„Zastaňte na cestách a viďte,skúmajte dávne chodníky;a kde je dobrá cesta,choďte po nej,tak si nájdete odpočinok pre dušu.“Ale povedali: „Nepôjdeme!“17Postavil som nad vás strážcov:„Pozorujte na hlas trúby!“Ale povedali:„Nebudeme pozorovať.“18Preto počujte, národya ktorí pasiete ich stáda!19Počuj, zem:„Hľa, ja privediem nešťastiena tento ľud, ovocie to ich úmyslov.Veď na moje slová nepočúvalia mojím zákonom pohrdli!20Načo mi je tymian,ktorý prichádza zo Sáby,a voňavá trsť z ďalekej krajiny?!Vaše celopaly nie sú na záľubua vaše obety sa mi nepáčia.“21Preto takto hovorí Pán:„Hľa, postavím tomuto ľuduprekážky a potknú sa na nichotcovia a synovia naraz,občan a priateľ zahynú.“VPÁD NEPRIATEĽA
22Toto hovorí Pán:„Hľa, zo severnej krajinyprichádza ľud, od končín zemedvíha sa veľký národ.23Držia kušu a kopiju,ukrutní sú a bez milosti,ich hlas hučí ako morea nesú sa na koňoch,vystrojení ako muž do vojnyproti tebe, dcéra sionská.“24„Počuli sme o ňom chýr,ovisli nám ruky,úzkosť nás pojala,bôle ako rodičku.“25Nechoďte na pole a nekráčajtepo ceste, lebo meč nepriateľa,hrôza je zôkol-vôkol.26Dcéra môjho ľudu,opáš sa vrecovinou a váľaj sav popole, sťa nad jedináčikomdrž smútok, prehorkú žalobu:Ach, v okamihu prišielničiteľ proti nám!27Ustanovil som ťaza vyzvedača pre svoj ľud, aby sivyzvedel a vyskúmal ich cesty.28Odbojní vzbúrenci sú všetci,kráčajú za ohovárkou,(kov a železo sú),všetci sú skazení.29Mech horí, v ohni mizne olovo,roztápač roztápa nadarmo:zločincov nemožno vylúčiť.30Striebrom odhodeným ich volajú,pretože Pán ich odhodil.