3. kapitola
C. ZJAVENIE TAJOMSTVA DUCHA SVÄTÉHO 3, 1 – 36
ROZHOVOR S NIKODÉMOM.
1Medzi farizejmi bol človek menom Nikodém, popredný muž u Židov.2On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh.“3Ježiš mu odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“4Nikodém mu vravel: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“5Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.6Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.7Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť.8Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“9Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?“10Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela, a toto nevieš?11Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo.12Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských?13Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka.14A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka,15aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“16Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.17Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.18Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.19A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.20Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené.21Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.JEŽIŠOVI UČENÍCI A JÁN KRSTIA; NOVÉ JÁNOVO SVEDECTVO.
22Potom prišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do judejskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil.23Ale aj Ján krstil v Enone, blízko Salima, lebo tam bolo veľa vody. Ľudia tam prichádzali a dávali sa krstiť.24Ján vtedy ešte nebol vo väzení.25Medzi Jánovými učeníkmi a istým Židom vznikla hádka o očisťovaní.26Prišli k Jánovi a povedali mu: „Rabbi, aj ten, čo bol s tebou za Jordánom, a ty si mu vydal svedectvo, tu krstí a všetci idú k nemu.“27Ján odpovedal: „Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba.28Vy sami ste svedkami, že som povedal: Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred ním.29Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná.30On musí rásť a mňa musí ubúdať.“31Kto prichádza zhora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkých32a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo.33Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý.34Lebo ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva Ducha podľa miery.35Otec miluje Syna a dal mu do rúk všetko.36Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev.