14. kapitola
ŽIVOT ĽUDSKÝ JE KRÁTKY
1Veď človek, čo sa zrodil zo ženy,má dni krátke a plné lopoty,2jak keď kvet pučí,vzápätí však vädne,jak keď tieň beží, nezastaví sa.3Ty svoje oko na neho otváraša poháňaš ho na súd so sebou.4Kto z nečistého stvorí čisté? Nik ver’.5Sú odmerané veľmi presne jeho dnia poznáš počet jeho mesiacov,dal si mu medze, neprekročí ich.6Nuž odvráť od neho svoj pohľad,nechaj ho,kým nezbaví sa svojho dňaako nádenník.7Veď aj strom nádej mávaa mládnik jeho skazu nevezme.8Ak korene mu zostarnú v zemia jeho peň v prachu odumrie,9povyháňa, len čo cíti vodu,sťa byľ mladá vetvy vyženie.10No človek hynie, klesá bez vládya ľudia zájdu – kde sa podejú?11Jak keby z mora vody vymizlia rieka klesla,vyschla nacelkom,12tak človek klesne,viac už nezdvihne sa,neprecitne,kým sa nerozpadne nebo,a nepreberie sa zo spánku.LEN BOŽIE ZMILOVANIE!
13Hoc do podsvetia by si ma zavrhol,mňa nevšímal si,kým prejde ti hnev,len urči, kedy spomnieš si na mňa!14Ak človek zomrie, azda zas oživne?To by som vydržal celý čas lopoty,kým neprišla by za mňa výmena.15Ty predvoláš ma a ja ti odpoviem,až zažiadaš si dielo svojich rúk.16Ty teraz rátaš moje kroky,ale moje viny odpustíš.17Môj hriech bude zapečatenýv mechu a moje poklesky vybieliš.POD ÚDERMI PÁNOVEJ RUKY
18Tak ako kopec padne a rozsype saa z miesta svojho skala pohne sa;19tak ako voda rozhlodáva kameňa jej prívaly odplavujú prsť,tak ľudskú nádej obraciaš navnivoč.20Ty dorážaš naň, kým sa nepominie,meníš mu výzor a posielaš ho preč.21Veď nevie ani, či má ctené deti,a nedozvie sa, ak sú tupené.22A jeho telo? Preň iba strasť zakúša.A jeho duša? Pre tú kvíli len.“