16. kapitola
10. ŠTVRTÁ JÓBOVA ODPOVEĎ, 16, 1 – 17, 16
1Jób odpovedal:POTECHA – NA ŤARCHU
2„Nuž vecí takých počul som užpremnoho.Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.3Bude už koniec týmto slovámdo vetra?Veď čo ťa núti odpovedať mi?4Ja by som mohol tiež ako vy hovoriť,keby ste vy boli miesto mňa,snovať také reči proti váma krútiť hlavou nad vami.5No obodroval by som vás svojimiústamia chvenie svojich perí by somnezadržoval.PRIATELIA SÚ NECHÁPAVÍ
6Ak vravieť začnem,môj bôľ sa nezmierňuje,ak prestanem, neodchádza odo mňa.7No teraz ma už naskrze vysilil8a jeho tlupa sa ma zmocňuje.Dal sa za svedka,by sa vrhol na mňa,môj žalobca tak svedčí proti mne.9Má hnev na korisť,a tak ma schvatola zubmi na mňa zaškrípali ostro zazrel na mňa škodca môj.10Už svoje ústa roztvárajú na mňaa na posmech ma bijú po tvári,zhŕkli sa všetci proti mne.11Boh ma dal zlostníkovi napospasa vydal ma do rúk bezbožníkov.NAVŠTÍVENIA BOŽIE
12V pokoji žil som, náhle si ma vydesil,za krk zdrapil a celkom skrušil ma,sebe za cieľ si ma postavil.13Už jeho strely poletujú kolo mňa,mne kruto roztína obličkya moju žlč na zem vylieva.14Mne dáva vskutku úder jedenza druhým,sťa bojovník on na mňa rúti sa.15Tak, žínenku už ušil som si na kožua svoj roh som do prachu pohrúžil.16To sčervenala mi tvár od plaču,a tma mi leží kolo mihalníc,17hoc násilie na mojich rukách nie jea moje modlitby sú bez škvrny.18Ach, zem, krv moju pozakrývaťnechci! Nech pre môj plač nietmiesta skrytého!BOH UKÁŽE NEVINU
19Už svojho svedka iba na nebi máma ručiteľ môj na výsostiach je.20Druhovia sa mi tu posmievajú,ale moje oko hľadí v slzách k Bohu,21by dal mužovi aj voči Bohu právo,jak ho človek má voči blížnemu.22Lebo uplynie pár krátkych rokova pôjdem cestou,z ktorej niet návratu.