26. kapitola
18. ÔSMA JÓBOVA ODPOVEĎ, 26, 1 – 14 (27, 2 – 12)
1Jób odpovedal:DAROMNÉ REČI PRIATEĽOV
2„Azda si takto slabému pomohola podoprel si bezvládne rameno?3Či si chcel takto nemúdremu poradiťa prejavil si veľa rozvahy?4A také slová komu si to prednášal,čí duch to teda z teba vychádza?BOŽIA NEKONEČNÁ MOC A MÚDROSŤ
5Duchovia predkov chvejúsa pod zemou, aj vody a tí,čo v nich bývajú.6Podsvetie je pred ním obnažené,zhubca nie je zahalený pred ním.7Nad prázdnom on rozostiera sever,na nič zavesuje Zemeguľu,8vody uzatvára do oblakov,pod nimi sa nepretrhne mračno.9Mesiaca tvár v splne zacloňuje,oblaky on rozprestiera po ňom.10Hladine vôd určil presný obvod,po hranicu samu svetla so tmou.11Nebeské podpery sa zachvievajú,keď im pohrozí on, strach ich drví.12I more rozdelil svojou veľkou mocoua svojou múdrosťou rozdrvil Obludu.13Vánkom svojho dychu on rozjasnilnebo a čulého hada preklalsvojou rukou.14A to sú len samy kraje jeho diela,kde sme zachytili šepot jeho slova;kto bude môcť počuť znenie jehovelebnosti?!“