30. kapitola
TERAJŠIE OPOVRHNUTIE
1Lež teraz (všetci) posmievajúsa mi len,aj čo sú vekom mladší odo mňa;tí, ktorých otcov nedržal som zahodných ani stáda svojho psomich prirovnať.2A rúk ich sila načo veru bola mi?Veď mohúcnosť ich celkompoklesla3i núdzou veľkou,hladom ukrutným: Tí obhrýzaliv stepi trávy korienky,im matkou bola skaza, sama púšť.4V kroví si natrhali lobodya chlebom bol im koreň borievky.5Ich vyháňali z ľudskej spoločnostiaj, jak na lupičov na nich kričali.6Iba do výmoľov sa mohli uchýliťa do dier zeme, do skalných jaskýň.7Nuž po húšťavách oni teda kvílilia krčili sa v kruhoch bodľačia,8tí zlosynovia, čo ani mena nemajú,čo z krajiny ich bičom vyhnali.9A stal som sa im teraz piesňouposmešnou a som im veruporekadlom len.10Ja hnusím sa im, rozpŕchli sa predomnou a nebáli sa pľuť mi do tváre.11Veď ten ma trápi, čo si putá rozviazal,a ten, čo uzdu z úst si vyhodil.12Už po pravici svedkovia sa dvíhajúa do slučky mi nohy lapajúi nasypali hrádzu proti mne.13Chodník mi boria, by mohli mazahubiť, a pochodujú,nik im nebráni.14Už prichádzajú sťaby šírym prielo-mom a sem sa rútia, krytí troskami.15Nuž dorážajú na mňa hrôzy ukrutné,aj dôstojnosť mi vetrom šľahajúa ako oblak spása ušla mi.KEĎ PÁN NAVŠTEVUJE...
16Tak sa duch môj teraz rozplývanado mnoua súženia dni zachvátili ma.17Moje kosti sú v noci naskrz zdrvenéa moje žily spánku nemajú.18On silou veľkou za šaty ma pridŕža,za golier plášťa pevne drží ma.19Ba do blata ma (ešte) uvrhol,že rovný som ja prachu, popolu.20Keď kričím k tebe,ty mi neodpovedáš,hoc vzpriamil som sa,mňa si nevšímaš.21Ty veľmi krutým stávaš sa ver’proti mne, mňa rukou silnouprenasleduješ.22Dvíhaš ma do vetra, ktorý ma unáša,a rozplývam sa v búrky prívaloch.23Veď dobre viem to, že ma na smrťvedieš už, kde všetkých živýchmiesto schôdzky je.PREČO TIETO NAVŠTÍVENIA?
24Však na biedneho som ruku janevztiahol, keď v tvŕdzi žiadalpomoc odo mňa.25Či s tým som nelkal, koho dni súpretrpké, duša mi s biednymsústrasť nemala?26Dobré som čakal, lenže prišlonešťastie, svetlo som úfal, prikvitlavšak tma.27Hej, neprestajne vrú už moje útroby,dni súženia mne dostavili sa.28Hoc slnca nieto, ohorený blúdievama pred všetkými vstávam, nariekam.29Veď stal som sa už bratom samýchšakalov a spoločníkom pštrosov(na púšti).30Už koža zo mňa odpadúva zhorenáa horúčka mi kosti spálila.31Nuž moja lutna iba nárek (vydáva)a píšťala zas plač len hlasitý.