34. kapitola
3. DRUHÁ ELIHUOVA REČ, 34, 1 – 37
1A Elihu vravel:PREČO SA JÓB PONOSUJE
2„Nože, moje slová počúvajte,mudrci, vy, učenci, tiež mi sluchudožičte,3lebo ucho slová rozoznáva podobne,ako ochutnáva pokrm podnebie.4Stanovme si teda, čo spravodlivé je,a to čo je dobré, vedzme vospolok.5Jób tu totiž hovoril:‚Ja spravodlivý som,ale moje právo Boh mi odoprel.6Hoci v práve som ja, akoby somcigánil, z rán sa nevystrábim,bár som bez viny.‘7Ktorýže to človek vyrovná sa Jóbovi,čo by ani vodu píjal rúhanie,8ktorý by sa spolčil hociso zločincami, ba aj ku hriešnikomby sa pridružil?9Veď on (vlastne) tvrdil: ‚Neosožíčloveku, ak si nažíva on s Bohomv priateľstve.‘BOH JE VŠEMOHÚCI, ALE SPRAVODLIVÝ
10Počúvajteže ma, vy, muži rozvážni:Nešľachetnosť iste ďaleko je od Bo-ha, nespravodlivosťod Všemohúceho,11bo on podľa skutkov dáva ľuďom(odplatu), jak sa človek správa,tak aj zaobchádza s ním.12To už naozaj nie,Boh zlo veru nerobí.Všemohúci nedá právo povaliť.13Ktože mohol jemu zveriť jeho vlast-nú zem a ktože mu moholcelý svet odovzdať?14Keby svojmu dychu dal on k sebevrátiť sa, keby svojho duchanaspäť zobral si,15všetko (živé) telo zaraz pohynulo by,človek by sa taktiež na prach obrátil.16Ak máš teda rozum, len si totovypočuj, zvuku mojich slovty sluchu doprajže:17Či by vládnuť mohol ten,kto právom pohŕda?Chceš ty súdiť azda najvýšspravodlivého?18Toho, ktorý rečie: ‚Lotor!‘ kráľovi,veľkomožným zasa:‚Bezbožníci (ste)!‘?Stranu nenadŕža iste ani kniežatám,bohatému nedá prednosťpred núdznym.19Lebo oni všetci sú jeho rúkvýtvorom, v okamihu pomrú,tak sa pominú:20O polnoci samej ľud sa môžepobúriť, len tak šmahom rukyzvrhne vladára.21Jeho oči bedlia nad cestami človeka,všetky jeho kroky pozoruje on.22Nieto veru tône, nieto ani temnoty,kde by ukryli sa tí, čo pášu zlo.BOH ZASIAHNE V PRAVEJ CHVÍLI
23Neurčuje nikdy človekovi lehoty,by sa dostanovil na súd pred Boha.24Veľkomožných zničí on bezvyšetrovania,iných na ich miesto ustanoví hneď.25Jemu dobre známe sú všetky ichpočiny, v noci ich podvráti,budú zdrvení.26On ich iste skrotí ani dákychzločincov na mieste tom,čo je všetkým na očiach,27bo sa oni takto odvrátili od neho,ani jednu z jeho ciest uznať nechceli.28Dá on, by sa k nemu vzniesolvýkrik biedneho,výkriky úbohých vždycky počuje.29Keď však odpočíva, kto ho môžeodsúdiť, keď zakryje si tvár,kto ho uvidí?30Bedlí nad národom aj nad každýmčlovekom, aby k vláde nikto z týchsa nedostal, ktorí národ iba krutosužujú.DAROMNÁ OPOVÁŽLIVOSŤ
31No ak Bohu zlosyn povie:‚Bol som zvedený,nikdy sa už zlého nedopustím ja.32Dokiaľ nepochopím, nože, ty mapoučuj, ak som spravil chybu,už ju nespácham,‘33podľa tvojej mienky má ho ihneďodmeniť, pretože sa rúhaš(Bohu samému)?Veď si ty sám začal, ja nie, veru,zaiste, čo si sa dozvedel,porozprávajže!34Muži mi umní takto budú hovoriť,každý múdry človek, čo ma počuje:35‚Jób ver’ nerozpráva,jak sa svedčí na vedu,jeho slová isto nie sú rozvážne.36Lenže Jób tiež bude preskúmanýnaskrze pre tie reči svoje,hodny hriešnikov,37bo si on hromadí vinu jednuna druhú, zo svojich priestupkovsmeje sa tu pred nami,množí svoje slová proti Pánovi.‘“