Predchádzajúca kapitola

6. kapitola

4. PRVÁ JÓBOVA ODPOVEĎ, 6, 1 – 7, 21

1Jób odpovedal:

PREMIERA BOLESTI

2„Bár by môj nárek presneodmeraný bol,s ním biedu moju bár by zvážili!
3Veru by ona morský piesok prevážila,nuž preto moje slová roztrpčené sú.4Veď vo mne šípy Všemocného(utkveli),že môj duch saje ich jed do sebaa Božie hrôzy bojujú proti mne.5Či híka osol,keď má pažiť pred sebou?A nad obrokom býk var’ zabučí?6Čo chuti nemá, možno jesť bez soli?A bielko vajca má chuť nejakú?7Tak sa moja duša nechce dotknúťtohoa moje srdce si pokrm zhnusilo.

UŽ LEN SMRŤ...

8Bár by sa mi moja žiadosť splnila(raz) a čo dúfam, Pán mi dožičil!
9Bár by sa Pánovi rozmliaždiť machceloa rukou hybkou vyrvať z koreňov!10Tak by mi radosť akási ostalaa jasal bych aj v mukách ukrutných,že nezaprel som slová Svätého.11Kde silu beriem, že schopný somvydržať? A načo ešte život držím si?12Je moja sila akoby zo skalya moje telo ako zo spieže?13Či niet pre mňa už nijakej záchranya odňatá mi je každá opora?

KEĎ AJ PRIATELIA ZLYHAJÚ

14Veď nešťastného musípriateľ ľutovať, hoci predVšemocným bázeň potratil.
15Jak riava prudká,tak bratia sklamali ma,keď koryto jej vody opustia,16ktoré ľadmi skalené bývajúa snehy v sebe skryté mávajú,17lež v horúčavách zaraz opľasnejúa v čase pále stadiaľ tratia sa.18To pre ne cesty pomýlia si pocestnía púšťou blúdia, zhynú napokon.19Vyzerajú ich pocestní temanskía tlupy sábske na ne čakajú.20Jak zamrzí ich, že na ne spoľahli sa,že došli až k nim, sklamali sa však.21Aj vy ste teraz práve takí voči mne,ste preľaknutí, hrôzu cítite.22Či vravel som vám: Dajte mi voľačo,darujte mi čosi z imania!?23Alebo: Vysloboďte ma z rúknepriateľaa vykúpte ma z moci zlostníka!?24Poučte ma a ja budem mlčať.Ak som v niečom schybil,vysvetlite mi!25Veď priame slová sú také pôsobivé,lež vaše hany čože dokážu?26Či zamýšľate iba slová súdiť?Var’ vetru platia kriky zúfalca?27Aj o sirotu by ste losovalia priateľa by ste predali.28Nuž ráčte a obráťte sa teraz ku mne,nebudem vám luhať do očí.29Len poďte sem a nech sa krivdanedeje!Len poďte, tu je ešte mojastatočnosť!30Či nepravda väzí na mojom jazyku?Či moje ďasno nerozlíši zlobu?