14. kapitola
V. Ježišovo umučenie a vzkriesenie, 14, 1 – 16, 20
UZNESENIE VEĽRADY.
1Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť.2Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“POMAZANIE V BETÁNII.
3Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu.4Niektorí sa hnevali a hovorili si: „Načo takto mrhať voňavý olej?!5Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným.“ A osopovali sa na ňu.6Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok.7Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy.8Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb.9Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“JUDÁŠOVA ZRADA.
10Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil.11Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať.PRÍPRAVA NA VEĽKONOČNÚ VEČERU.
12V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“13Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním14a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ,Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?‘15On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“16Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.OZNAČENIE ZRADCU.
17Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi.18A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.“19Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“20On im odpovedal: „Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise.21Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“USTANOVENIE EUCHARISTIE.
22Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“23Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili.24A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých.25Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“VÝSTRAHA PETROVI.
26Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.27Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci odpadnete, lebo je napísané: ,Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.‘28Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“29Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli, ja nie.“30Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš.“31Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní.JEŽIŠ V GETSEMANSKEJ ZÁHRADE.
32Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: „Sadnite si tu, kým sa pomodlím.“33Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť.34Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!“35Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina.36Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.“37Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť?38Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“39Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami.40A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať.41Keď prišiel tretí raz, povedal im: „Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov.42Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko.“ZAJATIE JEŽIŠA.
43A kým ešte hovoril, prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší.44Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!“45Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi.“ A pobozkal ho.46Oni položili naň ruky a zajali ho.47Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.48Ježiš im povedal: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali.49Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“50Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa.51No akýsi mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho.52Ale on pustil plachtu a utiekol nahý.JEŽIŠ PRED VEĽRADOU.
53Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci.54Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni.55Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli.56Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali.57Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili:58„My sme ho počuli hovoriť: ,Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.‘“59Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo.60Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: „Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?“61Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: „Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“62Ježiš odvetil: „Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“63Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov?64Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“ A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti.65Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: „Prorokuj!“ Aj sluhovia ho bili po tvári.PETER ZAPIERA JEŽIŠA.
66Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok.67Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.“68Ale on zaprel: „Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš.“ Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút.69Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: „Tento je z nich.“70Ale on opäť zapieral. O chvíľku tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: „Veru si z nich, veď si aj Galilejčan.“71On sa však začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte.“72Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu povedal Ježiš: „Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ I rozplakal sa.