5. kapitola
UZDRAVENIE POSADNUTÉHO V GERAZE.
1Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja.2Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom.3Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami.4Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť.5A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi.6Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu7a skríkol veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!“8Lebo Ježiš mu povedal: „Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka!“9A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?“ Odpovedal mu: „Volám sa pluk, lebo je nás mnoho.“10A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja.11Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň.12Preto ho prosili: „Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.“13On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda – okolo dvetisíc kusov – sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila.14Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo.15Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza.16Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami.17A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja.18Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním.19On mu to nedovolil, ale mu povedal: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“20On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.UZDRAVENIE ŽENY TRPIACEJ NA KRVOTOK A VZKRIESENIE JAIROVEJ DCÉRY.
21Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori.22Tu prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairus, a len čo ho zazrel, padol mu k nohám23a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“24Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho.25Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok.26Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie.27Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat.28Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.29A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená.30Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“31Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: ,Kto sa ma dotkol?‘“32Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila.33Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu.34A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“35Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“36Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“37A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.38Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie.39Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“40Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo,41chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“42A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu.43On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.