7. kapitola
TRADÍCIE OTCOV.
1Zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema.2A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami.3Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie.4A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí.5Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“6On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané:,Tento ľud ma uctieva perami,ale ich srdce je ďaleko odo mňa.7No darmo si ma ctia,lebo náuky, čo učia, sú iba ľudsképríkazy.‘8Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“9A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje.10Lebo Mojžiš povedal: ,Cti svojho otca i svoju matku‘ a: ,Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.‘11Vy však hovoríte: ,Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,‘12už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku.13A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“ČO POŠKVRŇUJE ČLOVEKA.
14Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte!15Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.“1617Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva.18On im povedal: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka,19veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?“ Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté.20A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka.21Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,22cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť.23Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“III. Ježišova cesta mimo Galiley, 7, 24 – 10, 52
UZDRAVENIE SÝROFENIČANKY.
24Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť.25Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám.26Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.27On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“28Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“29On jej povedal: „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“30A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli a zlý duch bol preč.UZDRAVENIE HLUCHONEMÉHO.
31Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja.32Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku.33On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka.34Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“35V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.36A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali37a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.“