14. kapitola
HERODES A JÁN KRSTITEĽ.
1V tom čase tetrarcha Herodes počul o Ježišovi2a hovoril svojim dvoranom: „To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“3Herodes totiž Jána chytil, sputnal ho a vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa,4lebo mu Ján hovoril: „Nesmieš s ňou žiť!“5A chcel ho zabiť, bál sa však ľudu, lebo ho pokladali za proroka.6No v deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak páčila,7že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať.8Ona na návod svojej matky povedala: „Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.“9Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali.10A tak dal Jána vo väzení sťať.11I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke.12Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi.PRVÉ ROZMNOŽENIE CHLEBA.
13Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním.14Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých.15A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“16Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“17Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“18On povedal: „Prineste mi ich sem!“19Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom.20Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín.21A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.JEŽIŠ KRÁČA PO MORI.
22A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy.23Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.24Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim.25Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš.26Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.27Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“28Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“29On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi.30Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“31Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“32A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol.33Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“JEŽIŠ UZDRAVUJE V GENEZARETE.
34Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret.35Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých36a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.