8. kapitola
III. Ohlasovanie nebeského kráľovstva, 8, 1 – 10, 42
A. NARATÍVNA ČASŤ: DESAŤ ZÁZRAKOV, 8, 1 – 9, 38
UZDRAVENIE MALOMOCNÉHO.
1Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy.2Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“3On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol očistený od malomocenstva.4Potom mu Ježiš povedal: „Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“UZDRAVENIE STOTNÍKOVHO SLUHU.
5Keď potom vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou:6„Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“7On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“8Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie.9Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ,Choď!‘ – ide; inému: ,Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ,Urob toto!‘ – on to urobí.“10Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli.11Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve,12a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“13A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“ A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.UZDRAVENIE PETROVEJ TESTINEJ.
14Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke.15Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho.ĎALŠIE UZDRAVENIA.
16Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých,17aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:„On vzal na seba naše slabostia niesol naše choroby.“NÁROČNOSŤ APOŠTOLSKÉHO POVOLANIA.
18Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh.19Tu k nemu pristúpil istý zákonník a povedal mu: „Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“20Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“21Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“22Ale Ježiš mu povedal: „Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych.“UTÍŠENIE BÚRKY NA MORI.
23Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali.24Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal.25Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!“26On im povedal: „Čo sa bojíte, vy, maloverní?!“ Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho.27Ľudia žasli a hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor, i more poslúchajú?“UZDRAVENIE POSADNUTÝCH V GADARSKOM KRAJI.
28Keď prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli proti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou.29Zrazu skríkli: „Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?“30Neďaleko nich sa pásla veľká črieda svíň.31Zlí duchovia ho prosili: „Ak nás už vyháňaš, pošli nás do čriedy svíň.“32On im povedal: „Choďte!“ A oni vyšli a vošli do svíň. Vtom sa celá črieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodách.33Pastieri ušli, a keď prišli do mesta, vyrozprávali všetko, aj o tých, čo boli posadnutí zlými duchmi.34Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi, a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.