7. kapitola
SKAZENOSŤ NÁRODA
1Keď som chcel Izrael uzdraviť,vtedy sa odhalil zločin Efraimaa neresť Samárie, lebo páchalipodvod, zlodeji sa vlámali,na ulici plienili lupiči.2Pritom si neuvážia v srdci,že si všetky ich zločiny pamätám.Teraz ich obkľučujú ich hriechy,pred svojou tvárou ich mám.3Svojou zlobou rozveseľujú kráľaa svojou falošnosťou kniežatá.4Všetci páchajú cudzoložstvo,sú ako pec, rozpálená pekárom;prestáva kúriť po miesení,až pokým cesto neskysne.5‚Dni nášho kráľa!‘kniežatá začína rozpaľovať víno;so vzbúrencami si ruku podáva.6Prinášajú svoje srdce ako pec,vo svojej lesti spal ich pekárcelú noc; ráno horí ako oheňplamenný.7Všetci pália ako pec,takže pohlcujú svojich sudcov.Ich králi všetci padajú,nik z nich ku mne nevolá.U CUDZÍCH DARMO HĽADAJÚ POMOC
8Efraim je medzi národmi,on sa zamieša;Efraim je sťa koláč,ktorý neobracajú.9Jeho silu strávia cudzinci,ale on to nebadá,je aj šedinami posiaty,ale on si to nevšíma.10Pýcha usvedčuje Izrael do očí,ale k Pánovi, svojmu Bohu,neobrátia sa, ani ho nehľadajúnapriek všetkému.11Efraim je sťa holub,prostý, bez umu:Egypt privolávajú,kráčajú do Asýrska.12Ako idú, vystriem svoju sieťnad nimi, zrazím ich ako vtákynebeské, skarhám ich,ako je ohlásené ich zhromaždeniuLEN PÁN BY MOHOL ZACHRÁNIŤ
13Jaj, beda im, veď sa vzdialiliodo mňa, skaza im,veď sa mi spreneverili!No ja som ich vykúpil,lenže oni proti mne lož hovoria.14Nevolajú ku mne zo srdca,na svojich lôžkach len jajkajú;pre zbožie a mušt sú v úzkostiach,sú proti mne odbojní.15Ja som učil,posilňoval ich ramená:zločin zamýšľali proti mne,16odvrátili sa: ‚Jarmo preč!‘Sú sťa kuša klamlivá,ich kniežatá padnú pod mečompre zlosť svojho jazyka.To bude ich výsmechv egyptskej krajine.