4. kapitola
PRIVIŇ MÚDROSŤ
1Počujte, deti, nabádanie otcovoa pozorujte, aby ste sa naučilipoznaniu.2Lebo vám dávam dobré ponaučenie:Neopúšťajte moju náuku!3Lebo kým som bol (ešte ako) dieťau otca, útly jedináčik pod dozorommatkiným,4poučoval ma a vravel mi:„Nech sa ti srdce pridržiavamojich slov! Zachovávaj mojepríkazy (a budeš žiť.5Zadovažuj si múdrosť,zadovažuj si rozumnosť)!Nezabúdaj (na ne) a neodchyľuj saod slov mojich úst!6Neopúšťaj ju, tak ťa bude chrániť,obľubuj si ju, tak ťa bude strážiť.7Začiatok múdrosti (je): Zadováž simúdrosť a celým svojím imaním sizadovažuj rozumnosť!8Vyzdvihuj ju, a zvýši tvoju (vážnosť),dopomôže ti ku cti, ak ju privinieš.9Ovinie ti hlavu nádherným vencom(a) obdarí ťa zdobnou korunou.“NENASLEDUJ CESTU HRIEŠNIKOV!
10Počúvaj, syn môj, a prijmi mojevýroky a rozmnožia sa ti rokyživota!11Ja ti ukážem cestu múdrostia povediem ťa po chodníkochspravodlivosti.12Keď pôjdeš (po nich), nebude tvojkrok stiesnený, a keď (nimi)pobežíš, nebudeš sa potkýnať.13Priviň sa (pevne) k náuke a nepusťju, nerozlúč sa s ňou,bo ona ti (je) životom.14Nevstupuj na chodník bezbožnýcha nevykračuj cestou zlostníkov!15Varuj sa jej (a) neprechádzaj ňou!Vyhni sa jej a obíď (ju)!16Lebo nespia, kým (niečo) zlénevykonajú, a obchádza ich spánok,ak (voľakoho) nezvedú.17Bo jedávajú chlieb nečestnostia pijú víno násilia.18Púť bezbožných je ako tmavá (noc),nevedia, na čom sa potknú.19Lež chodník spravodlivých (je) sťasvetlo rozbresku, čo dužie čorazväčšmi do bieleho dňa.20Vnímaj moje slová, syn môj,a nakloň ucho k mojim výrokom!21Nespúšťaj oči z nich,chráň si ich v hĺbke srdca!22Lebo sú život pre tých,čo ich nachodia,a uzdravením pre ichtelo vonkoncom.23Veľmi stráž svoje srdce,lebo z neho (vyvierajú) žriedlaživota.24Odstráň od seba falošné ústaa úskočné pery nech sú ďalekood teba.25Nech tvoje oči hľadia priamo vpreda tvoje mihalnice nech pozerajúpred teba!26Hľaď svojej nohe rovný chodníknájsť a všetky tvoje cestynech smerujú do cieľa.27Neodkloňuj sa (ani) vpravo, aninaľavo, odvracaj svoju nohuod zlého!