9. kapitola
MÚDROSŤ POVOLÁVA NA HOSTINU K SEBE
1Múdrosť si postavila dom;na siedmich stĺpoch spočíva.2Pozabíjala svoj dobytok, namiešalavíno a prestrela svoj stôl.3Vyslala svoje služobnice zvestovaťz najvyššej mestskej výšiny:4„Ten, kto je pochabý, nech uchýlisa sem, (a) komu chýba rozum,toho poučím.5Poďte (a) jedzte z môjho pokrmua pite z vína, čo som namiešala!6Opusťte pochabosť a budete žiť,budete kráčať cestou rozvážnosti.7Kto dohovára posmievačovi,sám upadáva do hanby,a kto karhá bezbožného,(utržuje) potupu.8Nekarhaj posmievača,aby v ňom neskrsla voči tebenenávisť, pokarhaj múdrehoa bude ťa mať rád.9Daj (poučenie) múdremua bude ešte múdrejší.Poučuj bezúhonnéhoa pribudne mu ponaučenia.10Počiatok múdrosti je bázeň predPánom a poznať Najsvätejšiehoje rozumnosť.11Bo skrze mňa sa rozmnožia tvojedni a pridá sa ti k rokom života.12Ak si skúsený, sám pre seba siskúsený, ak si posmievač,len ty sám budeš znášať trest.“POCHABOSŤ TAKISTO POVOLÁVA NA HOSTINU
13Pochabou ženou vášeň lomcujea vyzná sa len v zvádzaní.14Vysedá predo dvermi svojhopríbytku na stolci v meste vysoko,15by pozývala vôkolidúcich,čo mieria priamo, kam im treba ísť.16„Kto je hlúpy, nech zabočí sem!“A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:17„Ukradnutá voda je sladšiaa pokútny chlieb je chutnejší!“18Ale nevie, že sú tam tiene (a že) jejpozvaní sú v priepadlisku podsvetia.