9. kapitola
C. SITUÁCIA IZRAELA, 9, 1 – 11, 36
APOŠTOLOV BÔĽ NAD IZRAELOM.
1Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem, aj moje svedomie mi v Duchu Svätom dosvedčuje,2že mám v srdci veľký žiaľ a neprestajnú bolesť.3Radšej by som bol ja zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, mojich príbuzných podľa tela.4Oni sú Izraeliti, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu, prisľúbenia.5Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus; on je nad všetkým Boh, zvelebený naveky. Amen.IZRAEL PODĽA TELA A IZRAEL PODĽA DUCHA.
6Ale niežeby bolo zlyhalo Božie slovo. Veď nie všetci, čo sú z Izraela, sú Izrael.7A nie sú všetci Abrahámovými deťmi len preto, že sú jeho potomkovia. Ale: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“8To znamená, že nie telesné deti sú Božími deťmi, ale deti prisľúbenia sa považujú za potomstvo.9Lebo slovo prisľúbenia znie takto: „O takomto čase prídem a Sára bude mať syna.“10A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z nášho otca Izáka.11A hoci sa ešte ani nenarodili, ani neurobili nič dobré ani zlé – aby ostalo v platnosti Božie rozhodnutie, čo sa týka vyvolenia,12nie zo skutkov, ale z vôle toho, ktorý povoláva –, bolo jej povedané: „Starší bude slúžiť mladšiemu,“13ako je napísané: „Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel.“SLOBODA BOŽEJ VÔLE.
14Čo teda povieme? Je vari Boh nespravodlivý? Vonkoncom nie!15Veď Mojžišovi hovorí: „Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.“16Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto beží, ale od Boha, ktorý sa zmilúva.17Lebo Písmo hovorí faraónovi: „Vzbudil som ťa na to, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno hlásalo po celej zemi.“18Teda zmilúva sa, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce.SPÁSA POHANOV A POBLÚDENIE ŽIDOV.
19Povieš mi azda: „Prečo potom ešte karhá? Kto sa môže vzoprieť jeho vôli?!“20Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: „Prečo si ma takto urobil“?21Alebo nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešené účely a druhú na všedné?22A čo ak Boh chcel ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, a preto s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, pripravené na záhubu,23a ukázať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu,24na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?!25Ako aj u Ozeáša hovorí:„Nazvem Nie môj ľud Mojím ľudoma Nemilovanú Milovanou.26A na mieste, kde sa im hovorilo:,Vy nie ste môj ľud,‘tam sa budú volať synmi živéhoBoha.“27A Izaiáš volá nad Izraelom: „Keby bolo synov Izraela toľko ako piesku v mori, len zvyšok sa zachráni,28lebo Pán splní svoje slovo dokonale a rýchlo na zemi.“29A ako predpovedal Izaiáš:„Keby nám Pán Zástupov nebolponechal potomstvo,boli by sme ako Sodoma,Gomore by sme boli podobní.“30Čo teda povieme? Že pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, a to spravodlivosť, ktorá je z viery.31Izrael sa však usiloval o zákon spravodlivosti, a k zákonu nedospel.32Prečo? Preto, že nevychádzal z viery, ale zo skutkov. Narazili na kameň úrazu,33ako je napísané:„Hľa, kladiem na Sione kameňúrazu a skalu pohoršenia;kto v neho verí,nebude zahanbený.“