14. kapitola
1Blahoslavený, kto sa nepotkolslovom svojich úst a netrápi hozármutok nad hriechom.2Šťastlivý, koho duša nepocítilazármutok a kto nestratil nádej úplne.3Pre lakomca a skupáňa nemázmyslu majetoka načo potrebuje zlato závistník?4Kto ani sebe nepraje,keď zhromažďuje,ten zhromažďuje iným a z jehomajetku budú iní žiť rozkošne.5Kto nepraje sám sebe,ku komuže bude lepší?Nemá nijakej radostizo svojho majetku.6Niet horšieho od toho,kto sám sebe závidí, aj takúodplatu bude mať za svoje zlo.7Ak aj robí dobre, robí taknevedomky a s nevôľou,nakoniec vždy ukáže, aký je zlý.8Veľmi zlý je, kto má závistlivé oko:odvracia si tvára opovrhuje (inými).9Závistlivé oko sa nevie nasýtiťsvojím hriešnym podielom,nenasycuje sa, ani čo by strávilsvoju usužovanú dušu.10Zlostné oko myslí na zlo,nenasýti sa chlebom,trpí nedostatkom a zármutkompri vlastnom stole.11Synu, ak máš z čoho, dopraj sia Bohu prinášaj obetu, ako sa sluší.12Pamätaj, že smrť nebude meškaťa zákon podsvetia nie je ti zjavený;zákonom každého na svete je:smrťou zomrieť.13Rob dobre priateľovi, kým neumrieš,koľko môžeš, podaj a darujchudobnému!14Nepripusť, aby ti unikol radostnýdeň; a nech ťa neminie dobráčiastka, ktorú dostaneš.15Či nezanecháš iným (ovocie)svojich námah,aby si lósom podelili,čo si (získal) mnohou prácou?16Dávaj a ber, buď však spravodlivývoči sebe!17Prv ako skonáš, rob dobre, správne,lebo v podsvetí už nenájdeš pokrm.18Každý človek – ako tráva – ostarie,bude ako list na zelenomplodonosnom strome.19Jedny listy rašia, iné odpadávajú,tak sa vedie aj pokoleniuz tela a krvi:jedna časť odumiera, iná sa rodí.20Každé pominuteľné dielo vezmenakoniec skazua s ním pôjde aj jeho tvorca.21Každý výborný čin dôjdespravodlivej odmeny a slávu budemať z neho aj ten, kto ho koná.TREBA SA USILOVAŤ O UŽITOČNÚ MÚDROSŤ
22Blahoslavený, kto sa venujemúdrosti, každý, kto rozjímao jej záslužnosti a svojím rozumompremýšľa o Božej prozreteľnosti;23kto uvažuje svojím srdcomo jej cestách, kto vtipom prenikádo jej tajomstiev, kto ide po nej,akoby ju stopoval,a stavia sa na jej cesty,24hľadí jej do okiena načúva pri jej dverách;25kto spočinie vedľa jej domua na jej stenách si upevňujestánkový kôl; kto si svoj stánokupevňuje na dosah ruky od nej,aby v tom domku navždy spočinuljeho majetok,26ten stavia svojich synovpod jej záštitu a sám spočiniepod jej ratolesťami,27v jej úkryte nájde ochranupred úpalom a spočinie v jej sláve.