23. kapitola
1Pane, Otče a Vladár môjhoživota, neprenechaj maim napospas, nedopusť,aby som nimi klesol.2Ktože ustanoví mojej mysli bičea môjmu srdcu (dá) múdru náuku,aby ma nešetrili pre ich viny,aby nebolo viditeľné,keď sa prehrešia,3aby sa nerozmohli moje viny,nerozmnožili sa moje priestupkya nerozhojnili moje hriechy,aby som neklesolpred svojimi nepriateľmia neradoval sa zo mňamôj protivník.4Pane, Otče a Bože môjho života,neponechaj ma im napospas!5Nedaj nadutosti mojim očiama vzdiaľ odo mňa všetkužiadostivosť;6odstráň odo mňa žiadosti brucha,aby ma nepochytili necudné túžby,a nevydávaj ma nehanebnémua bláznivému zmýšľaniu!AKO SA VAROVAŤ PRED HRIECHMI JAZYKA
7Synovia, vypočujte si poučenieo ústach: kto ho zachová,nezahynie pre pery, ani neprídek pádu pre najhoršie činy.8Hriešnika prichytia pri márnivej(reči), pyšní a zlorečiacitak prichádzajú k pádu.9Tvoje ústa nech neprivykajúprísahe, lebo z nej vzišlo mnohonešťastia.10Božie meno nemaj ustavičnev ústach a menovanie najsvätejšíchvecí nezaplietaj (do rečí),lebo neobstojíš pre ne bez viny.11Ako totiž dlho nevyšetrovanéhootroka neminie sinka,tak ani kto sa ustavične prisaháa uvádza sväté mená,nie je bez hriechu.12Kto sa mnoho prisahá, je plnýneprávosti, a tak neodstúpi odjeho domu trestajúci úder.13Ak zruší (prísahu),jeho previnenie zaľahne na neho:ak by si jej nevšímal,prehrešuje sa dvojnásobne.14Kto krivo prisahá, toho nemožnoospravedlniť: lebo jeho dom budeza to plný odvety.15Je aj iná reč, ktorá vedie v ústretysmrti, nech sa nenájdev Jakubovom dedičstve!16Lebo od nábožných ľudí to má byťvšetko vzdialené,aby sa neváľali v bahne hriechov.17Na bezuzdné reči si nenavykaj ústa,lebo pri takých (často) padnehriešne slovo.18Pamätaj na svojho otca i matku,ak sedíš v spoločnosti veľmožov;19aby azda ani Boh nezabudolna teba, dokiaľ si s nimi,takže by si si mohol podľa zvykunemúdro počínať a utrpel by sihanbu a prial by si si,aby si nebol prišiel na svet,a preklial by si aj deňsvojho narodenia.20Kto si zvykol slovom zlorečiť,ten sa vo svojom živote nedápoučiť.CHRÁŇ SA SMILSTVA!
21Dvojaký druh (ľudí) je zamorenýhriechom a tretí druh privádzana seba iba hnev a záhubu.22Rozpálená duša,ktorá horí ako oheňa neuhasne, kým niečo nezhltne.23Potom taký, čo smilní údomsvojho tela, neustáva,dokiaľ nedohorí oheň.24Smilníkovi je každý pokrm sladký,nepozná únavu,čo aj dôjde na koniec (života).25Ktokoľvek sa neuspokojí so svojímlôžkom, opovrhuje svojou dušou,keď si povie: „Ktože ma vidí?26Veď ma obkľučujú tmy a ukrývajúmúry – takže ma nemôže nik vidieť.Koho sa mám obávať?O moje hriechy nedbá Najvyšší.“27Taký nechápe, že jeho oko vidívšetko, lebo bázeň tohto človekanepozná bázeň pred Bohom,iba oči ľudí mu naháňajú strach.28Ani na to nemyslí,že Pánove očisvietia omnoho jasnejšieako samo slnko,sledujú všetky cesty ľudí,aj hlbokú priepasť mora (preniknú)a vnikajú do ľudských sŕdc,až do ich najskrytejších častí.29Pán Boh všetko poznal prv,ako stvoril veci: a tak si ajpo stvorení všíma všetkého.30Niekoho postihne pomstana uliciach mesta, a keby sa dalna útek ako konské žriebä,dolapia ho, kde sa ani nenazdá.31Bude na potupu všetkým,pretože nemal zmyselpre bázeň pred Bohom.32A tak (sa stane) aj každej žene,ktorá opustí mužaa z cudzoložstva podvrhne dediča;33lebo sa spreneverí predovšetkýmzákonu Najvyššieho,po druhé sa previní proti svojmumanželovi, po tretie smilnícudzoložne a od cudzieho mužanadobúda synov.34Pred zástup ľudu predvedú takúženu, ale i na jej dietky prídenavštívenie (Božie).35Jej dietky nezapustia korenedo hĺbky a jej haluze nebudúprinášať ovocie.36Zanechá po sebe prekliatu pamiatku,lebo jej hanbu nikdy zotrieťnemožno.37Všetci po nej pozostalí poznávajú,že nič lepšieho niet nad bázeňpred Bohom a nič sladšieho,ako si všímať Pánove príkazy.38Veľká sláva je z toho: ísť za Pánom;lebo možno za to nadobudnúťdlhý vek.