3. kapitola
TÓBIHO MODLITBA.
1So zarmútenou dušou som vzdychal a plakal. A vzlykavo som sa začal modliť:2„Pane, ty si spravodlivýa spravodlivé sú všetkytvoje skutky.Všetky tvoje cestysú milosrdenstvo a pravda;ty súdiš celý svet.3Teraz si, Pane, spomeň na mňaa zhliadni na mňa!Netrestaj ma za moje hriechy,ani za hriechya nedbalosť mojich otcov,ktorými sme sa previnili proti tebe,4lebo sme neposlúchalitvoje prikázania.Preto si nás vydal za korisť,do zajatia a na smrť,aby sme boli na posmech,ohováranie a potupuu všetkých národov,medzi ktoré si nás rozohnal.5Aj teraz sú správnevšetky tvoje súdy,keď ma tresceš za moje hriechya za hriechy mojich otcov,lebo sme nezachovávalitvoje prikázaniaa nekráčali sme po cestetvojej pravdy.6Urob teda teraz so mnou,ako sa ti páči;a rozkáž odňať môj život,aby som odišiel z povrchu zemea obrátil sa na prach.Je pre mňa lepšie zomrieť ako žiť,lebo som musel počúvaťnepravdivé výčitkya je mi veľmi smutno.Rozkáž, Pane,nech ma opustí táto tieseň;prepusť ma do večného príbytkua neodvracaj odo mňa svoju tvár,Pane!Lepšie je pre mňa zomrieť,ako skusovať takú veľkú tieseňvo svojom životea počúvať také potupné výčitky.“UTRPENIE A MODLITBA SÁRY.
7V ten istý deň aj Sára, dcéra Raguela, čo býval v médskom meste Ekbatana, počula od jednej slúžky svojho otca potupné výčitky.8Bola totiž vydatá za siedmich mužov a zloduch Asmodej ich zabil prv, než k nej vošli ako k manželke. Slúžka jej povedala: „Ty hrdúsiš svojich mužov! Vydala si sa už za siedmich mužov a ani s jedným si neokúsila šťastie.9Prečo s nami tak tvrdo zaobchádzaš? Preto, že ti zomreli muži? Choď za nimi! Nech už nikdy nevidíme z teba ani syna, ani dcéru!“10V ten deň Sára veľmi zosmutnela a plakala. Vyšla do hornej izby svojho otca a chcela sa obesiť. No potom sa zamyslela a povedala si: „To by potupovali môjho otca a hovorili by: ‚Mal si jedinú milovanú dcéru, a ona sa ti z nešťastia obesila.‘ A tak by som zarmútila svojho starého otca a priviedla by som ho do hrobu. Lepšie bude, ak sa neobesím, ale budem úpenlivo prosiť Pána, aby som zomrela a nemusela už počúvať hanebné výčitky v tomto živote.“11V tej chvíli vystrela ruky k obloku a modlila sa:„Zvelebený si, Pane,milosrdný Bože,a zvelebené je tvoje svätéa vznešené meno naveky.Nech ťa velebia všetky tvojediela naveky.12A teraz, Pane, obraciam svoju tvára svoje oči k tebe.13Rozkáž, aby som odišlaz povrchu zemea nemusela už počúvaťhanebné výčitky.14Ty vieš, Pane, že som čistáod akejkoľvek nečistoty s mužom15a nepoškvrnila som svoje menoani meno môjho otcav krajine zajatia.Som jediná dcéra svojho otca.On nemá syna,ktorý by zaujal jeho dedičstvo,a nemá ani brata,ani blízkeho príbuzného,aby som sa mohla staťjeho manželkou.Už mi zomrelo sedem mužov:načo mám ešte žiť?!Ale ak nechceš, aby som zomrela,zhliadni na mňa, Pane,a zmiluj sa nado mnou,aby som už viac nemuselapočúvať potupné výčitky.“VYPOČUTIE TÓBIHO A SÁRINEJ MODLITBY.
16V tej istej chvíli bola vypočutá modlitba obidvoch pred Božou velebou17a bol poslaný Rafael uzdraviť obidvoch: Tóbimu odstrániť beľmo z očí, aby očami videl Božie svetlo, a Raguelovu dcéru Sáru dať Tóbiho synovi Tobiášovi za manželku a oslobodiť ju od zloducha Asmodeja. Veď podľa práva patrila Tobiášovi, a nie tým všetkým, čo si ju chceli vziať. V tú istú chvíľu sa Tóbi vrátil z nádvoria do svojho domu a Raguelova dcéra Sára zostúpila z hornej izby.