10. kapitola
ŽALM 10 (VG 9, 22 – 39)
Vzdávanie vďaky
1Pane, prečo si tak ďaleko?Prečo sa skrývaš v časoch súženia?2Bezbožný vo svojej pýche sužujebedára; nech sa chytí do nástrah,čo sám zosnoval.3Veď hriešnik sa chvastá svojounáruživosťou a lakomecsa vychvaľuje.4Hriešnik pohŕda Pánoma namyslene hovorí:„Boh nezasahuje; Boha niet.“5Také sú všetky jeho myšlienkya jeho cesty sú vždy úspešné.Ďaleko je od myšlienky na tvoj súda všetkých svojich odporcovnemá za nič.6V srdci si takto hovorí: „Mnou ničnepohne, ani mňa, ani mojepokolenie nezastihne nešťastie.“7Jeho ústa sú plné luhania,klamu a podvodu;pod jeho jazykom zločin a násilie.8Sedí na postriežke blízko osád,nevinného zákerne zabíja.9Očami sliedi za chudákom;ako lev v húštine číha v úkryte.Číha, chce schvátiť bedára;chytá ho a hádže naňho sieť.10Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáciv jeho násilných pazúroch.11V duchu si ešte hovorí:„Boh zabudol,odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“12Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svojuruku, nezabúdaj na úbohých.13Ako môže bezbožník Bohompohŕdať?Ako si môže v duchu hovoriť:„Boh nezasiahne!“?14Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapya žiaľ a berieš ich do svojich rúk.Na teba sa chudák spoliehaa sirote pomáhaš.15Rozmliažď rameno hriešnikaa zločinca; budeš hľadať jehohriech, a už ho nenájdeš.16Pán je kráľom navždy, na veky vekov.Pohania vymizli z jeho krajiny.17Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov,vzpružuješ im srdce,ucho si k nim nakláňaš.18Zastaň sa práva siroty a utláčaného,aby už nikdy nenaháňal hrôzučlovek stvorený zo zeme.