102. kapitola
ŽALM 102 (101)
Vyhnancove sľuby a prosby
1Modlitba utláčaného, ktorý v sužení prednáša Pánovi svoje žiale.2Pane, vyslyš moju modlitbua moje volanie nech dôjde ku tebe.3Neskrývaj svoju tvár predo mnou;v deň môjho súženia nakloňku mne svoj sluch.Kedykoľvek ťa budem vzývať,čím skôr ma vypočuj.4Lebo moje dni sa tratia ako dyma kosti mám rozpálené sťa pahreba.5Moje srdce je zdeptané ako trávaa vysychá, takže zabúdam jesťsvoj chlieb.6Od samého nárekusom iba kosť a koža.7Som ako pelikán na púšti,ako kuvik uprostred zrúcanín.8Nemôžem spať a som ako osamelývrabec na streche.9Moji nepriatelia ma potupujúkaždý deň, preklínajú ma tí,čo zúria proti mne.10Veď popol jedávam ako chlieba nápoj miešam so slzami;11to pre tvoj hnev a výčitky,lebo ty si ma najprv vyzdvihola potom odsotil.12Moje dni sú ako tieň, ktorý sanakláňa, a ja schnem sťa tráva.13Ale ty, Pane, trváš večnea spomienka na teba z pokoleniana pokolenie.14Vstaň a zľutuj sa nad Sionom,lebo už je čas, aby si sa nad nímzľutoval, lebo už je tu ten čas.15Veď tvoji služobníci milujú jehokamene a ľútostia nad jehotroskami.16Tvojho mena, Pane,budú sa báť pohaniaa tvojej slávy všetci zemskí králi;17lebo Pán vystaví Siona zjaví sa vo svojej sláve.18Zhliadne na modlitbu núdznycha nepohrdne ich prosbami.19Nech sa to zaznačí pre pokoleniebudúce a obnovený ľud oslávi Pána.20Veď Pán hľadí zo svojejvznešenej svätynea z nebies pozerá na zem;21čuje nárek zajatých a odsúdenýmna smrť vracia slobodu,22aby na Sione hlásali meno Pánovoa v Jeruzaleme jeho slávu,23keď sa tam zídu vospolok národya kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.24Cestou mi sily podlomila skrátil moje dni.Hovorím: „Bože môj,25neber ma v polovici mojich dní;tvoje roky trvajú z pokoleniana pokolenie.26Na začiatku si stvoril zem,aj nebesia sú dielom tvojich rúk.27Ony sa pominú, ale ty zostaneš;rozpadnú sa sťa odev,vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.28Ale ty ostávaš vždy ten istýa tvoje roky sú bez konca.29Deti tvojich služobníkov budúbývať v bezpečí a ich potomstvobude pevné pred tebou.“