40. kapitola
ŽALM 40 (39)
Vzdávanie vďaky a prosba o pomoc
1Zbormajstrovi. Dávidov žalm.2Čakal som, čakal na Pánaa on sa ku mne sklonil.3Vyslyšal môj náreka vytiahol ma z jamy hrôzy,z bahnitého kalu.Nohy mi postavil na skalua kroky mi upevnil.4Do úst mi vložil pieseň novú,chválospev nášmu Bohu.Mnohí to uvidia a bázeň ich naplnía budú dúfať v Pána.5Blažený človek, čo v Pána skladádôveru a nevšíma si pyšných anináchylných klamať.6Veľa zázrakov si urobil, Pane,Bože môj; a v tvojich zámerochs nami kto sa ti vyrovná?Aj keby som ich chcel rozhlásiťa vyrozprávať všetky,toľko ich je, že sa nedajú spočítať.7Obety a dary si nepraješ,lež uši si mi otvoril.Nežiadaš žertvu ani obetuzmierenia,8preto som povedal:„Hľa, prichádzam.Vo zvitku knihy je napísané o mne,9že mám plniť tvoju vôľu.A to chcem, Bože môj,hlboko v srdci mám tvoj zákon.“10Ohlasujem tvoju spravodlivosťvo veľkom zhromaždení;svojim perám hovoriť nebránim,Pane, ty to vieš.11Tvoju spravodlivosť si v srdcineskrývam, rozprávam o tvojejvernosti a o tvojej spáse.Neskrývam tvoju milosťa pravdu pred veľkýmzhromaždením.12Ale ty, Pane, neodnímaj mi svojemilosrdenstvo,tvoja milosť a tvoja pravdanech mi vždy pomáhajú.13Zo všetkých strán sa na mňa kopianespočetné pohromy,opantalo ma toľko hriechov,že nemám o nich prehľadu.A je ich viac, než mám vlasov nahlave, až mi z toho srdce zamiera.14Pane, ráč ma zachrániť,príď mi čím skôr na pomoc.15Nech sa hanbia a červenajú všetcidovedna, čo mi číhajú na života čo mi ho chcú zničiť.Nech sú zavrátení a nech sahanbia tí, čo mi chcú zle.16Nech zmeravejú hanbou tí,čo mi hovoria: „Tak mu treba!“17No nech jasajú a nech sa v tebetešia všetci, čo ťa hľadajú.A tí, čo túžia po tvojej pomoci,nech stále hovoria:„Nech je zvelebený Pán!“18Ja som síce biedny a úbohý,no Pán sa stará o mňa.Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ,Bože môj, nemeškaj.