44. kapitola
ŽALM 44 (43)
Pohromy národa
1Zbormajstrovi. Poučný chválospev Koreho synov.2Bože, na vlastné uši sme počuli,naši otcovia nám rozprávalio dielach, ktoré si vykonal za ichdní, za dní pradávnych.3Ty si svojou rukou vyhnal pohanova našich otcov si usadil,zničil si národy a našich otcovsi rozmnožil.4Veď nie svojím mečom získalikrajinu, nepomohlo im vlastnérameno, ale tvoja pravica,tvoje rameno a jas tvojej tváre,lebo ich máš rád.5Ty si môj kráľ a môj Boh,ty pomáhaš Jakubovi.6Len s tebou sme zahnali nepriateľova v tvojom mene zničili tých,čo sa vzbúrili proti nám.7Nespolieham sa veru na svoj luk,ani môj meč ma nezachráni.8Ty si nás zachránil pred utláčateľmia zahanbil si tých, čo nás nenávideli.9V Bohu sa budeme chváliť celý deňa naveky budeme velebiť tvoje meno.10Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil,už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.11Zahnal si nás na útek pred našiminepriateľmi a sme korisťou tých,čo nás nenávidia.12Vydal si nás ako ovce na zabitiea roztrúsil si nás medzi pohanov.13Svoj ľud si predal bez ziskua neobohatil si sa jeho predajom.14Vystavil si nás na potupu susedoma na posmech i pohanu nášmuokoliu.15Urobil si z nás prísloviepre pohanov a národy krútiahlavou nad nami.16Celý deň mám pred očami svojupotupu a rumenec hanbymi pokrýva tvár,17keď počúvam potupné a posmešnéhlasy, keď vidím, ako nepriateľhorí pomstou.18Toto všetko nás postihlo, hoci smenezabudli na tebaa neporušili sme zmluvu s tebou.19Naše srdce sa neodvrátilo od teba,ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,20a predsa si nás ponížil v kraji líšoka zahalil tôňou smrti.21Keby sme zabudli na meno nášhoBoha a vzpínali ruky k bohucudziemu,22či Boh na to nepríde?On predsa pozná tajnosti srdca.23Veď pre teba nás usmrcujúdeň čo deň,pokladajú nás za ovce na zabitie.24Prebuď sa, Pane, prečo spíš?Vstaň a nezavrhni nás navždy.25Prečo odvraciaš svoju tvár?Vari môžeš zabudnúť na našubiedu a naše súženie?26Veď naša duša je pokorená aždo prachu, naše telo je pritlačenék zemi. Vstaň, Pane, pomôž náma vykúp nás, veď si milosrdný.