49. kapitola
ŽALM 49 (48)
Márnosť bohatstva
1Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.2Čujte to, všetky národy,počúvajte, všetci obyvatelia zeme;3vy všetci, prostí aj vznešení,všetci vospolok,bohatí aj chudobní.4Moje ústa hovoria múdrosťa moje srdce uvažuje o tom,čo je rozumné.5K prísloviam ucho nakláňam,pri zvukoch lýry vysvetlímsvoju záhadu.6Prečo by som sa mal strachovaťv dňoch nešťastných,keď ma obkľučuje zloba tých,čo mi chcú nohy podraziť?7Pred tými, čo sa spoliehajúna svoju silu a chvastajú sanadmerným bohatstvom?8Veď sám seba nevykúpi nik,ani nezaplatí Bohu výkupnéza seba.9Cena za vykúpenie života je prílišvysoká; nikdy nebude stačiť,10aby človek žil navekya zánik neuzrel.11Veď vidí, že umierajú aj mudrci,rovnako hynie blázon i hlupáka cudzím nechávajú svoje bohatstvo.12Hroby im budú večnými domami,príbytkami z pokoleniana pokolenie, aj keď krajinypomenovali podľa svojich mien.13Veď človek, aj keď má meno,nebude tu trvalo; je ako lichva,čo hynie; v tom je jej podobný.14Taký je osud tých, čo sa spoliehajúna seba, a koniec tých, čo savo vlastných slovách kochajú.15Ako ovce sa ženú do priepastia smrť je ich pastierom.Padajú strmhlav do hrobu,ich zjav sa pominie:podsvetie im bude príbytkom.16No moju dušu Boh vykúpi, z mocipodsvetia ma iste vezme k sebe.17Netráp sa, ak niekto bohatnea ak sa poklad jeho domu zväčšuje.18Lebo keď zomrie, nič si nevezmeso sebou, jeho poklad s ním nepôjde.19Aj keď si blahoželal za živa:„Budú ťa chváliť,že si si dobre počínal,“20predsa k pokoleniu svojich otcovmusí zostúpiťa tí už nikdy svetlo neuzrú.21A keby človek mal čo akú hodnosť,a toto by si nevšímal,je ako lichva, čo hynie;v tom je jej podobný.