55. kapitola
ŽALM 55 (54)
Neverný priateľ
1Zbormajstrovi. Hra na strunovom nástroji. Dávidova poučná pieseň.2Čuj, Bože, moju modlitbua pred mojou úpenlivou prosbousa neskrývaj:3pohliadni na mňa a vyslyš ma.Keď premýšľam o sebe,som rozrušený,4zmätený krikom nepriateľaa útlakom hriešnika.Lebo ma zavaľujú bezprávíma zúrivo do mňa dorážajú.5Srdce sa vo mne chvejea padá na mňa hrôza predsmrtná.6Úzkosť a triaška idú na mňaa zmocňuje sa ma des.7A tak si hovorím: „Ktože mi dáholubičie krídla, aby som moholodletieť a odpočinúť si?8Aby som mohol utiecť do diaľava pobudnúť v samote?9Vyčkávam, kto by ma zachránilpred búrkou a víchricou.“10Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ;bo v meste vidím násilie a hádky.11Na jeho hradbách dňom i nocoukrúžia dokola;12v jeho strede sú neprávosť, strastia úklady a v jeho uliciachustavične panuje podvod a klam.13Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ,to by som ešte vedel zniesť;a keby sa nado mňa vyvyšoval ten,čo ma nenávidí,azda by som sa pred ním skryl.14Ale ty, človeče, ty si predsa mneroveň, môj dobrý známy,ba dôverný priateľ.15S tebou ma spájal veľmi nežnýzväzok; v sprievode sme kráčaliBožím domom.16Smrť nech sa vrhne na nicha do podsvetia nech zídu zaživa,lebo zloba je v ich príbytkoch,je medzi nimi uprostred.17Ja však budem volať k Bohua Pán ma zachráni.18Večer i ráno, i napoludnie budemrozjímať a vzdychaťa vypočuje môj hlas.19Vykúpi ma v pokoji z moci tých,čo na mňa útočia,lebo ich je mnoho proti mne.20Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí,on, ktorý je spred vekov.Lebo oni sa nezmeniaa Boha sa neboja.21Každý z nich vystiera ruku protisvojim druhom a porušuje zmluvu.22Jeho slová sú hladšie ako maslo,ale v srdci strojí vojnu.Jeho reči sú jemnejšie než olej,ale sú to vytasené meče.23Zlož svoju starosť na Pánaa on ťa zachová; a nikdy nedopustí,aby bol spravodlivý zmietaný.24Ty ich však, Bože,zhodíš do priepasti skazy.Krvilačníci a podvodnícinedožijú sa ani polovice svojich dní;ale ja dúfam v teba, Pane.