Predchádzajúca kapitola

68. kapitola

ŽALM 68 (67)

Pán vchádza ako víťaz

1Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pieseň.
2Boh vstáva a jeho nepriatelia satratia, spred jeho tváre utekajú tí,čo ho nenávidia.3Ako sa rozplýva dym,tak ich rozháňa; ako sa voskroztápa ohňom, tak spred Božejtváre miznú hriešnici.4Ale spravodliví sa môžu tešiťa jasať pred Božou tvároua v radosti sa veseliť.5Spievajte Bohu a jeho menožalmom velebte.Pripravte cestu tomu,čo sa vznáša nad oblakmi:jeho meno je Pán.Plesajte pred ním;6on je otec sirôt a záchranca vdov,on je Boh vo svojom svätompríbytku.7On je Boh, čo opusteným dávaprebývať v domoch, väzňovprivádza k šťastiu, no odbojnícizostanú v zemi pustej.8Bože, keď si kráčal na čele svojhoľudu a prechádzal púšťou,9zem sa zatriasla.Pred tvárou Boha zo Sinajasa rozpršala aj obloha,pred tvárou Boha Izraela.10Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážďa vzpružil si svoju ochabnutúkrajinu.11Prebývajú v nej tvoje tvory,pre chudobného si ju pripravilvo svojej dobrote, Bože.12Pán vyslovuje slovo;nesmierny zástup panien ohlasujedobrú zvesť:13„Utekajú králi, utekajú s vojskamia korisť delí krásavica domu.14Kým ste vy spali uprostred košiara,striebrom sa zaskveli krídla holubicea jej pierka žltým zlatom.15Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov,snehom sa zabelel Selmon.“16Vrch bášanský je vrch Boží,pohorie Bášanu má veľa štítov.17Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu,na ktorom sa Bohu zapáčiloprebývať? Veď Boh tam budebývať naveky.18Božích vozov sú desaťtisíce tisícov:Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.19Do výšav si vystúpil, so sebou sivzal zajatcov, ľudí si prijal do daru,aby u Pána Boha mohli bývaťaj buriči.20Nech je velebený Pán deň čo deň;nesie nás Boh, naša spása.21Náš Boh je Boh spásy,on je Pán, čo zo smrti dávauniknúť.22Veď Boh rozbíja hlavy svojimnepriateľom aj vlasaté temeno tým,čo zotrvávajú v hriechoch.23I povedal Pán: „Z vrchov Bášanuich privediem, vyvediem ichz morských hlbín,24aby sa tvoja noha zmáčala v krvia jazyky tvojich psov aby dostalipodiel z nepriateľov.“25Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ,ako ty, môj Boh a kráľ, vstupuješdo svätyne.26Na čele idú speváci, na konci zasaharfisti a uprostred dievčatábijúce na bubny.27„Na zhromaždeniach Boha velebte,velebte Pána, potomci Izraela.“28Vpredu ich vedie mladučkýBenjamín, kniežatá Júdove v šíkubojovom, kniežatá Zabulonove,kniežatá Neftaliho.29Prejav, Bože, svoju moc,upevni, Bože, čo si v nás vykonal.30Nech pre tvoj chrám v Jeruzalemekráli prinášajú dary.31Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí,čriedu býkov s teľcami národov;nech sa ti s prútmi striebra pokoria.Rozplaš národy, čo bažia za vojnou.32Z Egypta prídu veľmoži,Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.33Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá,na harfách hrajte Pánovi,hrajteže Bohu,34čo sa nesie na odvekých nebesiachk východu; hľa, dvíha svoj hlas,svoj mocný hlas.35Uznajte Božiu moc.Nad Izraelom jeho velebaa jeho moc až nad oblaky.36Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni.Boh Izraela sám dáva silui statočnosť svojmu ľudu.Zvelebený buď, Bože.