78. kapitola
ŽALM 78 (77)
Božia dobrota a nevera ľudu v dejinách spásy
1Asafova poučná pieseň.Počúvaj, ľud môj, moju náuku,nakloň sluch k slovám mojich úst.2Otvorím svoje ústa v podobenstvách,vyrozprávam starodávne tajomstvá.3Čo sme počuli a poznalia čo nám rozprávali naši otcovia,4nezatajíme pred ich synmi;ďalším pokoleniam vyrozprávameslávne a mocné skutky Pánovea zázraky, ktoré urobil.5Jakubovi dal nariadeniea pre Izraela vyhlásil za zákon,aby to, čo prikázal našim otcom,zvestovali svojim synom;6majú to vedieť aj ďalšie pokolenia,synovia, ktorí sa narodia.Oni prídu a vyrozprávajú svojimdeťom,7aby svoju dôveru vkladali v Boha,aby nezabúdali na Božie dielaa zachovávali jeho príkazy;8aby neboli ako ich otcovia,vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,pokolenie nestáleho srdca,ktorého duch nebol verný Bohu.9Synovia Efraima, obratní lukostrelci,v deň bitky utiekli.10Nezachovávali zmluvu s Bohoma odopreli kráčať podľa jeho zákona.11Zabudli na jeho činya na zázraky, ktoré im ukázal.12Pred zrakom ich otcov divy vykonalv krajine egyptskej, na pláni taniskej.13Rozdvojil more a previedol ichcezeň, vody postavil ako val.14Vo dne ich viedol oblakom,za noci žiarou ohnivou.15Rozštiepil skalu na púštia napojil ich vodou ako z prívalu.16Potokom dal vytrysknúť zo skalya vody nechal ako rieky tiecť.17Ale oni proti nemu ďalej hrešili,na stepi popudzovali k hnevuNajvyššieho.18Pokúšali Boha vo svojom srdci,dychtivo sa dožadovali pokrmu.19Proti Bohu reptali a vraveli:„Či Boh môže pripraviť stôl aj napúšti?“20A on naozaj udrel na skalu a vodavytiekla a potoky sa rozliali.„A či on môže aj chlieb daťa svojmu ľudu mäso obstarať?“21Počul to Pán a hnevom zahorel,oheň vzplanul proti Jakubovia hnev vzkypel proti Izraelovi.22Lebo nedôverovali Bohua nedúfali v jeho pomoc.23Rozkázal teda horným oblakoma otvoril brány nebies;24a pršala im manna za pokrma dal im chlieb z neba.25Človek jedol chlieb anjelský;pokrmu im dal dosýta.26Z oblohy vyburcoval vietorvýchodný, svojou mocou priviedolvietor od juhu27a spustil sa na nich dážď mäsa akoprach, okrídlené vtáky akomorský piesok.28Padali doprostred ich tábora,okolo stanov.29Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru,splnil im, čo si žiadali.30Ešte boli zachvátení svojoužiadostivosťou, ešte mali pokrmv ústach,31keď proti nim vzplanul Boží hnev,popredných mužov pozabíjala zničil výkvet Izraela.32Ale oni ďalej hrešilia neverili v jeho zázraky.33Ich dni ukončil ako dych,ich roky náhlou smrťou.34Keď na nich smrť zoslal,vtedy ho hľadali,obrátili sa a na úsviteprichádzali k nemu.35Rozpamätali sa, že Boh je ichpomoc, že Najvyšší, Boh,je ich záchranca.36No podvádzali ho svojimi ústami,svojím jazykom ho klamali.37Ich srdcia neboli k nemu úprimné,ani jeho zmluve neboli verní.38On sa predsa zľutovala odpustil im vinu a nezničil ich.Často svoj hnev potlačila nedal celkom vzplanúť svojmurozhorčeniu.39Veď pamätal, že sú len ľudia,závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.40Koľko ráz ho na púšti popudzovalia k hnevu na stepi podnecovali.41Znova a znova pokúšali Bohaa roztrpčovali Svätého Izraela.42Už nepamätali na jeho činy,ani na deň, v ktorý ich vyslobodilz rúk utláčateľov.43V Egypte urobil svoje znamenia,svoje zázraky na pláni taniskej.44Na krv premenil ich rieky a potoky,že už nemali čo piť.45Zoslal na nich komáre,aby ich štípali, žaby, aby ich trápili.46Ich úrodu vydal húseniciamnapospas a kobylkám plodyich námahy.47Vinice im zbil ľadovcoma moruše mrazom.48Ľadovcu vydal ich dobytok,ich čriedy bleskom ohnivým.49Zoslal na nich oheň svojho hnevu,rozhorčenie, hrôzu a strachako poslov skazy.50Uvoľnil cestu svojmu hnevu,neušetril ich od smrti,ich život vydal moru napospas.51Pobil všetko prvorodené v Egypte,prvotiny mužskej sily v stanochChamových.52Svoj ľud však ako ovce vyviedola viedol ako stádo po púšti.53Viedol ich bezpečne a nemalistrach, ich nepriateľov však morepokrylo.54A priviedol ich do svojej svätejzeme, na vrch, čo získala jehopravica.55Pred nimi vyhnal kmene pohanské,meračským lanom im rozdelildedičnú krajinua v stanoch pohanov dal bývaťkmeňom izraelským.56Ale oni pokúšali a popudzovaliNajvyššieho, Boha,a nezachovávali jeho príkazy.57Odpadávali a boli neverní ako ichotcovia, sklamali ako pokazený luk.58Rozhnevali ho obradmi na výšinácha svojimi modlami vzbudilijeho žiarlivosť.59Počul to Boh a rozhneval saa na Izraela veľmi zanevrel.60Opustil príbytok v Silo, stánok,v ktorom prebýval medzi ľuďmi.61Vydal svoju silu do zajatia,do rúk nepriateľa svoju nádheru.62Svoj ľud vydal meču napospasa hnevom zahorel proti svojmudedičstvu.63Ich mládencov pohltil oheň,ich panny sa nemohli zasnúbiť.64Kňazi padli pod mečoma ich vdovy nemal kto oplakať.65Pán sa však prebral ako zo spánku,ako hrdina vínom zmorený.66Porazil utekajúcich nepriateľov,pokryl ich večnou potupou.67Zavrhol stánok Jozefov,ani Efraimov kmeň si nezvolil,68lež vyvolil si kmeň Júdov,vrch Sion, ten si obľúbil.69A vystavil si svätyňu ako nebovysokú, ako zem, ktorú upevnilnaveky.70A vyvolil si svojho sluhu Dávida,od čriedy oviec ho vyzdvihol,71vzal si ho od oviec,čo majú mláďatá,aby pásol Jakuba, jeho ľud,a Izraela, jeho dedičstvo.72A on ich pásol so srdcom bez úhonya viedol ich rukou skúsenou.