15. kapitola
4. MOABSKO POHROMA
1Výrok nad Moabom.Áno, za noci bol zničený,Ar Moab zhynul; áno, za noci bolzničený, Kír Moab zhynul.2Idú do domu, Dibon vystupujena výšiny plakať, na Nebua na Madabe kvíli Moab:na každej hlave plešina,každá brada oholená,3na jeho cestách obliekajú sado vrecovín, na jeho strechácha uliciach všetko kvíli, rozplakáva sa.4Hesebon a Eleale volá,až k Jase počuť ich hlas,preto sa chvejú bedrá Moabu,jeho duša sa chveje.5Moje srdce volá pre Moab.Jeho ubehlíci sú až v Segore,v Eglat – Šelišija.Áno, na výstupy Luitu vystupujúv plači, áno, na ceste k Horonaimustupňujú krik pre skazu.6Áno, vody Nimrimu sa na púšťobrátia, áno, vyschla tráva,zhynula byľ, niet viacej zelene.7Preto svoje zvyšky a svoje zásobynesú k potoku Vŕb.8Áno, krik obkľučuje hranice Moabu,až po Eglaim jeho kvíleniea po Beer-Elim jeho kvílenie.9Áno, vody Dimonu sú plné krvi,lebo na Dimon uložím ďalšie:na zachránených Moabu levai na tých, čo ostanú v krajine.