16. kapitola
ZÁCHRANA JE NA SIONE
1Pošlite baránka vládcovi zemezo Sely púšťou k vrchu dcérySiona.2Ako odplašené vtáča, rozohnanéhniezdo, budú dcéry Moabu pribrodoch Arnona.3„Daj radu, učiň rozhodnutie;premeň na noc svoj tieň v pravépoludnie, schovaj ubehlíkov,nevyjavuj rozplašených!4Nech u teba bývajú ubehlíciMoabu, buď im útočišťompred ničiteľom!“Veď zmizol násilník,prestalo ničenie,zhynuli z krajiny tí, čo ju gniavili!5Milostivo bude postavený tróna na ňom bude verne sedieťv stánku Dávidovom sudca,čo hľadá právo a domáha sa pravdy.MOABSKO SPUSTNE PRE PÝCHU
6Počuli sme o pýche Moabu,pýche veľkej, a o jeho nadutosti,hrdosti a prchkosti,o jeho nezmyselných rečiach.7Preto jajkať bude Moab k Moabovi,všetko to bude jajkať.Za hroznovými koláčmiKír-Charošetu budú vzdychaťcelkom zničení.8Lebo sú zvädnuté polia Hesebonu,vinicu Sabamy rozšliapalipáni národov; jej ratolesti siahajúaž k Jázeru, zatárali sa na púšť,jej výhonky sa rozvetvovali,presahovali more.9Preto plačom Jázerčanov oplakávamvinicu Sabamy, zalievam ťa slzami,Hesebon a Eleale, veď do tvojhovinobrania a do tvojej žatvyvpadávalo ujúkanie.10Zmizla radosť a plesanie zo záhrada vo viniciach nejasajú, nevýskajú,víno v lisoch nešliape šliapač,urobil som koniec ujúkaniu.11Preto moje vnútro zunípre Moaba ako citaraa moje útroby pre Kír Cháreš.12Až sa zjaví Moab a namáhať sa budena výšinách a vojde sa modliť dosvojej svätyne, nič nezmôže.13Toto je slovo, ktoré Pán dávno vyriekol nad Moabom.14Teraz však prehovoril Pán: „V troch rokoch, ako rokoch žoldniera, bude znevážená sláva Moabu so všetkým veľkým zástupom. Zvyškov však bude málo, trocha, nie mnoho.“