47. kapitola
8. Posmešná pieseň proti Babylonu, kapitola 47
POTUPA BABYLONU
1Zostúp a sadni si do prachu,panna, dcéra Bábela,sadni si na zem, bez trónu,dcéra Chaldejcov,lebo ťa viac nebudú volaťnežnou a zmäkčilou.2Vezmi si mlynček a múku meľ,odhaľ si závoj, odhrň vlečku,obnaž lýtka, prebroď sa cez rieky!3Odhalí sa tvoja hanba,ukáže potupa, vezmem si pomstua neodolá mi nik.4Náš vykupiteľ Pánom zástupovsa volá, Svätým Izraela.5Seďže ticho a choď do tmy,dcéra Chaldejcov, lebo ťa viacnebudú volať paňou kráľovstiev.6Hneval som sa na svoj ľud,znesvätil som svoje dedičstvoa dal som ti ich do rúk;nemala si k nim ľútosti, zaťažila sistarcov svojím jarmom veľmi.7A riekla si: „Večne budem paňou,“nevzala si si to k srdcu;nemyslela si na koniec toho.MÁRNOSŤ ČARODEJSTIEV
8Teraz však čuj toto, zmäkčilá,čo tróniš v bezpečí,čo si v srdci hovoríš: „Ja a nikto viac!Nebudem sedieť ako vdovaa bezdetnosť nepoznám.“9Nuž prídu na teba obe tieto vecirazom, v jeden deň, bezdetnosťa vdovstvo zasiahnu ťa naplnoi pri množstve tvojich čarov,i pri veľkej sile tvojich bosoráctiev.10Bola si bezpečná vo svojej zlobe,povedala si: „Nik ma nevidí.“Tvoja múdrosť a tvoja veda –tá ťa zviedla; riekla si vo svojomsrdci: „Ja a nikto viac!“11Príde na teba nešťastie,nepoznáš jeho vznik,zrúti sa na teba skaza, nevieš juudobriť, a dôjde na teba hrôzatak náhle, že sa ani nenazdáš.12Postav sa so svojimi čaramia množstvom svojich kúzel,v ktorých si sa namáhala od mladi,vari sa ti to podarí, vari odstrašíš!13Ustávala si sa množstvom svojichporád: nechže sa dostavia,nech ťa vyslobodia, čo delia nebo,čo pozorujú hviezdy,oznamujú z novmesiacov,čo má prísť na teba.14Hľa, budú ako pleva,spáli ich oheň, nevytrhnú si životyzo šľahov plameňa:to nie je uhlie, čo hreje, oheň,pri ktorom sa sedí.15Tak pochodíš s tými,o ktorých si dbala,s ktorými si kupčila od mladi.Odtackajú sa každý svojou cestou,niet (toho), kto by ťa zachránil.