17. kapitola
BOH JE ZÁRUKOU SPRAVODLIVOSTI
1Môj duch je zbitý,moje dni už pohaslia nič, len hroby sú mi potrebné.2Či nerobia si zo mňa iba posmeškya v utrpení oko nebdie mi?3Tak teda polož záloh za mňa predseba. Veď kto iný odváži sa udrieťmi do dlane na znak záruky?!4Lebo ich srdcu si odňal odvahua vyhrať veru ty ich nenecháš!5Keď niekto zradí za podiel priateľov,oči sa jeho deťom zatmejú.NEPRAVÁ ZBOŽNOSŤ PRIATEĽOV
6Ty dopustil si, že som ľuďompríslovím; a práve mne to pľujdo tváre.7Tak moje oko od žiaľu sa skaliloa údy všetky ako tôňu mám.8Čo poctiví sú,žasnú nad tým zdesene,nad hriešnym čistý horší sa.9Lež spravodlivý svojou cestou ide sia silu získa, kto je čistých rúk.10Vy všetci teda, vráťteže sa,poďte sem, hoc medzi vamineznám múdreho.NEPRAVÁ MÚDROSŤ PRIATEĽOV
11Moje dni ušli, praskli moje úmyslyaj túžby môjho srdca.12Noc obrátili na deň; svetlo je opäťbližšie ako tmy.13Či môžem dúfať? Domom mojímpodsvetie a vo tmách som si lôžkopopravil.14Nuž: ‚Môj otec si‘ – tak som hrobupovedal a červom: ‚Ste mi matkou,sestrami.‘15V čom nádej moja môže eštespočívať?A moje šťastie, kto ho pobadá?16Či do podsvetia so mnou azdazostúpi a do prachu sa vednovnoríme?“