7. kapitola
BIEDY ĽUDSKÉHO ŽIVOTA
1Či nie je vojnou život človekana zemia jeho dni dňami nádenníka?2Ako otrok, čo prahne po chládku,jak nádenník, čo čaká na zárobok,3tak aj ja mám šialivé mesiacea noci strastí odpočítavam.4Keď líham, vzdychám:Kedyže už vstanem?Keď vstávam, zasa:Kedy zotmie sa?A do súmraku iba zmietam sa.5Telo mi šatia červíky a chrastya koža puká, rozpadáva sa.6Nad tkáčsky člnok mi dniušli chytrejšie a tratia sa,nití nemajúc.7Však rozpomeň sa: Jak dych je môjživot,viac moje oko blaho neuzrie.8Už nezočí ma toho zrak,čo vídal ma,obzrieš sa po mne, už ma nebude.9Jak mizne oblak,celkom porozchádza sa,tak nepríde späť,kto šiel do záhrobia,10už do svojho domu nikdynevráti saa jeho bydlo viac ho neuzrie.BEZ RADOSTI A BEZ ÚTECHY
11Nuž preto nechcem ústa držaťna uzde a prehovorímv ducha súžení, ponariekam siv duše trpkosti.12Vari som ja more alebo morskáobluda,že si nado mnou stráže postavil?13Keď myslím: Však ma moje lôžkoobodrí,posteľ sa podelí so mnouo môj plač,14aj vtedy mi strach naháňaš snamia vo videniach desom stíhaš ma.15Preto si moja duša volí obesenie,radšej smrť než tie útrapy.16Pohŕdam životom, však nebudemvečne žiť,nuž tak ma nechaj,dych sú moje dni.BOH ČLOVEKA NAVŠTEVUJE
17Čože je človek, že si ho tak všímaš,že mávaš toľkú starosť o neho,18že ráno ho vyhľadávaš za ránoma skúšaš si ho každú chvíľočku?19Kedy už odvrátiš svoj pohľadodo mňaa dáš mi času slinu prehltnúť?20Čo hriechom robím tebe,strážca človeka?A prečo si si za cieľ zvolil mňa,že na ťarchu som sebe samému?21Prečo nestrpíš moje neprávostia priestupky mi nechcešprehliadnuť?22Nuž do prachu sa teraz pohrúžim,budeš ma hľadať,no už ma nebude.“